IDENTITA EVENŤÁKA

Prečo je práca evenťáka neviditeľná

Eventák je ako Wi-Fi. Keď funguje, nikto si ho nevšíma. Keď vypadne, všetci panikária. A presne v tom je paradox tejto profesie: čím lepší eventový organizátor, tým menej viditeľný je.

Nie preto, že by sa skrýval. Ale preto, že jeho práca je postavená na tom, aby všetko fungovalo tak hladko, že si nikto nevšimne, koľko vecí sa mohlo pokaziť.

1. Neviditeľnosť vzniká ešte pred eventom

Koordinátor podujatí rieši stovky rozhodnutí, ktoré nikto nevidí:

• Komu dať akú informáciu

• čo treba preveriť

• čo treba povedať – skôr ako to niekto povie

• čo treba zariadiť – skôr, než sa to niekam dostane

• čo treba pripraviť - skôr než to niekto potrebuje

A popritom sa tvári, že je to úplne normálne.

V skutočnosti je to tichá technická choreografia, ktorá drží všetko pokope, predlogistická mágia a predrozpočtová diplomacia. Veci, ktoré by sa mali vyučovať na univerzite, ale nevyučujú, lebo nikto nevie, ako ich vlastne pomenovať.

2. Neviditeľnosť počas eventu

Čo robí organizátor počas eventu?:

• sleduje čas

• sleduje ľudí

• sleduje energiu publika

• sleduje techniku

• sleduje program

• sleduje dodávateľov

• sleduje klienta

• sleduje problémy, ktoré ešte nevznikli

A popritom sa tvári, že je všetko v poriadku.

Nie preto, že by klamal. Ale preto, že ak evenťák spanikári, spanikária všetci.

A potom sú tu tie ikonické momenty:

• „Môžeme posunúť program o 5 minút?“ Samozrejme, len musím porušiť fyzikálne zákony času.

• „Môžete byť na dvoch miestach naraz?“ Áno, volá sa to organizačná teleportácia.

• „Prečo to vyzerá tak jednoducho?“ Lebo ste nevideli, čo sa dialo 30 sekúnd predtým.

3. Neviditeľnosť po evente

Keď sa event skončí, ľudia odchádzajú s pocitom:

• „bolo to super“

• „všetko išlo hladko“

• „nič sa nepokazilo“

A to je presne ten moment, keď organizátor vie, že svoju prácu urobil dobre.

Nikto nevidí:

• koľko vecí sa riešilo v zákulisí

• koľko rozhodnutí padlo v poslednej sekunde

• koľko problémov sa vyriešilo skôr, než vznikli

• koľko ľudí bolo zachránených pred vlastnou chybou

A ani to vidieť nemajú. To je súčasť profesie.

4. Prečo je to tak?

• Lebo on je „tlmič chaosu“ - Jeho úloha nie je byť videný. Jeho úloha je pohltiť chaos, aby ho nikto iný nezažil.

• Lebo pracuje v budúcnosti - Človek, ktorý drží event pokope, rieši veci, ktoré sa ešte nestali. A keď sa nestanú, nikto nevie, že ich riešil.

• Lebo tento „Koordinátor chaosu“ je psychologická poistka - Ľudia sa spoliehajú, že „on to dá“. A keď to dá, vyzerá to jednoducho. Ako keď pozrieš 3-minútové video o varení a myslíš si, že vieš variť ramen.

• Je jediný, kto vidí celý obraz - Dodávateľ vidí svoju časť. Klient vidí výsledok. Účastník vidí zážitok. Evenťák vidí všetko naraz.

A ešte aj to, čo sa môže stať o 20 minút.

5. A prečo je dôležité o tom hovoriť?

Nie preto, aby sa sťažoval. Nie preto, aby si pýtal uznanie. Nie preto, aby bol v centre pozornosti.

Ale preto, že:

• keď ľudia pochopia jeho prácu, spolupráca je jednoduchšia

• keď dodávatelia chápu jeho realitu, vzniká rešpekt

• keď klient chápe jeho rolu, vzniká dôvera

• keď tím chápe jeho tlak, vzniká pokoj

A hlavne: neviditeľná práca je stále práca.A zaslúži si byť pochopená.

Záver:

Neviditeľnosť nie je slabosť. Je to majstrovstvo.

Bez tohto človeka by bol chaos viditeľný až príliš. A aj keď je jeho stopa všade, jeho meno nie je nikde. A keď všetko funguje, vyzerá to, akoby tam ani nebol.

A práve preto je tu Eventová poradňa, aby túto neviditeľnú prácu konečne pomenovala, vysvetlila a dala jej hodnotu.